Povrch Európy
- veľmi pestrý
Nížiny
- vyše 50 % rozlohy Európy
- najväčšia: Východoeurópska nížina (siaha až po Ural)
- ďalšie: Severonemecká, Pádska, Veľká dunajská kotlina, Francúzska n.
- nížiny, kotliny a údolia riek sú najviac využívané na stavbu sídel, komunikácií, poľnohospodársku činnosť a priemysel
Pohoria
- najvyššie pohorie: Alpy (od stredozemného mora po stredný tok Dunaja)
- najvyšší vrch: Mont Blanc (4807 m n. m.), na francúzsko-talianskej hranici *
- ďalšie: Ural, Škandinávske vrchy, Pyreneje, Apeniny, Karpaty, Dináre, Stará planina
Viaceré Európske pohoria boli v minulosti zaľadnené. Pevninský ľadovec siahal až po Karpaty na Slovensku - pozostatok tatranské plesá. Vo vysokých pohoriach (napr. Alpy) sa dodnes vyskytujú horské ľadovce.
Fjordy - hlboké úzke zálivy ľadovcového pôvodu (vznik - pri ustupovaní ľadovca do mora) *
- výskyt v Európe: západné
pobrežie Škandinávskych vrchov, Island
- najdlhší fjord na svete:
Vestfjord 255 km
(Nórsko)
viď video: https://www.youtube.com/watch?v=rJrVP43MZYI
Vznik a vývoj pohorí často súvisí i so sopečnou činnosťou a zemetraseniami.
Európske sopky - Hekla na Islande a Vezuv, Etna, Stromboli v Taliansku.
(Intenzívna sopečná činnosť prebieha na
Islande, najväčšom sopečnom ostrove na svete. Nachádza sa tu vyše 30 sopiek, väčšina aktívnych. So sopečnou
činnosťou súvisí aj výskyt gejzírov či teplých prameňov. K najznámejším
islandským sopkám patria: Hekla, Katla, Krafla, Bárdarbunga, Eyjafjöll, či
Vatnafjöll.) *
Vedieť ukazovať na mape!
*nepovinná informácia