Krajiny bývalej Juhoslávie
Krajiny bývalej Juhoslávie
(Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Kosovo, Čierna Hora, Macedónsko)
Spoločné znaky:
-
hornatý povrch (Alpy, Dináre, Stará Planina)
- prímorská poloha - Jadranské more (okrem Srbska a Macedónska)
- stredomorská klíma na pobreží (letá
- horúce a suché, zimy - mierne a vlhké)
- mierna klíma vo vnútrozemí (letá
- horúce, zimy - studené)- v minulosti súčasť Rakúsko-Uhorska
- postupný rozpad
Juhoslávie (1991 - 1992)
- nasledovalo viacero vojenských
konfliktov: Srbsko-Chorvátska vojna, vojna v Bosne
a Hercegovine, oddelenie Kosova od Srbska
- snaha o vstup do EÚ (členovia:
Slovinsko - 2004, Chorvátsko - 2013), ostatné štáty kandidujú (okrem Bosny
a Herc.)
- Slovania
- Pestré náboženské zloženie (katolíci,
pravoslávni aj moslimovia)
- Hospodársky slabšie územie - dôsledok vojen
(s výnimkou Slovinska a Chorvátska)
-Poľnohospodárstvo prevyšuje nad priemyslom
- typické poľnohospodárske produkty: obilniny,
kukurica, ovocie, vinič,
na pobreží: olivy, figy,
Slovinsko
- najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie
Povrch: hornatý (Julské
Alpy, Karavanky)
- lesy - 60%
Vodstvo: úzke pobrežie Jadranského mora - 47 km
- rieky: Sáva a Dráva
Poľnohospodárstvo: vyspelé - dominuje živočíšna výroba (chov hovädzieho dobytka)
Priemysel: strojárstvo (elektrospotrebiče Gorenje), drevárstvo, chémia
Obyvateľstvo a sídla: 2 mil. obyvateľov (Slovania)
- HM: Ľubľana (cca 260 tis. obyvateľov)
- ďalšie: Koper (prístav), Maribor (zimné športy)
- od roku 2004 člen EÚ a NATO, od roku 2007 používa euro
CR: zimné športy (Maribor, Planica, Kranjska Gora), príroda, letoviská - pobrežie
Fenomény: pramenitá voda Radenska, elektrospotrebiče Gorenje, biele kone - lipicany, svetoznáme jaskyne: Postojna, Škocjanska
Chorvátsko
- netypický tvar (podkova) - pobrežie Jadranského mora (Dalmácia)
- vyspelý štát!
Povrch: hornatý juh (Dináre),
nížiny na S a V (Panónska
panva)
- cca 700 Dalmátskych ostrovov (Cers, Krk, Pag, Korčula, Hvar, Brač)
Vodstvo: rieky: Sáva a Dráva, Dunaj
Priemysel: lodenice, farmácia, potravinárstvo, spracovanie bauxitu
Obyvateľstvo a sídla: HM - Záhreb (685 tis. obyv.)
- ďalšie mestá: Rijeka, Šibenik, Split,
Dubrovník
(všetky sú prístavmi a strediskami CR)
CR: letoviská (pobrežie a ostrovy Dalmácie)
- historické pamiatky (Dubrovník)
- krásna príroda (NP - Plitvické jazerá,
Krka, Paklenica)
Fenomény: stredoveké mestá na pobreží, vodopády Krka, Plitvické jazerá - filmovanie Winnetoua
Čierna Hora
Zloženie obyvateľstva: Čiernohorci
43%, Srbi 32%, Albánci 15%, Bosniaci 10%
- osamostatnením ČH stratilo
Srbsko prístup k moru
Povrch: hornatý (Durmitor, Prokletije), nížiny iba v oblasti Skadarského jazera
Vodstvo: Jadranské more
- rieka Tara, Skadarské jazero (na
hraniciach s Albánskom)
Poľnohospodárstvo: málo úrodné pôdy - vhodnejšia na pasienky, úrodnejšie v okolí Sadarského jazera: tabak, obilie, ovocie a zelenia
Priemysel: vysoká
nezamestnanosť a korupcia
- ťažba bauxitu a hliníka (Al)
CR: turistika (krásna príroda, veľa chránených území), prímorské letoviská (napr. Kotor - zapísané do UNESCO)
Bosna a Hercegovina
Zloženie obyvateľstva: Bosniaci 48%, Srbi 37%, Chorváti 14%
Nábožesnké zloženie: islam (40
%) - Bosniaci, kresťanstvo -
ostatní
- politicky nestabilná krajina -
hrozí rozpad!
Povrch: hornatý (Dináre), nížiny
na severe
- lesy - 40%
Vodstvo: Jadranské more (pobrežie iba 20 km)
- rieky: Neretva, Drina, Sáva
Poľnohospodárstvo: potreba
zásobovať
- tabak, obilie, ovocie a zelenia
Priemysel: ťažba bauxitu,
uhlia a železnej rudy (Fe)
- hospodárstvo neblaho ovplyvnila vojna
v 90. rokoch
Obyvateľstvo a sídla: 4,5
mil. obyvateľov (Slovania)
- HM: Sarajevo (cca 392 tis. obyvateľov)
- ďalšie: Tuzla, Mostar, Banja Luka
Srbsko
Poloha: vnútrozemský štát, najväčší štát bývalej Juhoslávie
Povrch: hornatý juh (Dináre), nížiny na S (Panónska panva)
Vodstvo: rieky: Sáva, Dunaj, Morava, Tisa
Poľnohospodárstvo: úrodný sever - cca ½ územia tvorí orná pôda
Priemysel: dostatok nerastných surovín - meď
(Cu), olovo (Pb), HU, magnezit
- hutníctvo, chemický pr., strojárstvo
Obyvateľstvo a sídla: HM - Belehrad (1,1 mil. obyv.)
- ďalšie mestá: Niš, Kragujevac, Novi Sad
V rámci Srbska sa nachádzajú 2 autonómne oblasti:
Vojvodina:
HM - Novi Sad,
poľnohospodárska oblasť
- viacero menšín - Maďari, Chorváti aj
Slováci (celé
dediny - napr. Kovačica)
Kosovo:
HM - Priština (v
roku 2008 vyhlásilo samostatnosť, no
mnohé krajiny ho neuznali (aj Srbsko a Slovensko)
- kosovskí Albánci (cca 2,1 mil. obyv.)
- islam
- pretrvávajúce konflikty so srbskou menšinou
- hospodársky zaostalá oblasť - pestuje sa tabak,
ovocie a vinič, ťažba - meď (Cu), olovo
(Pb), zinok (Zn)
Macedónsko
- chudobnejší štát
Poloha: vnútrozemský štát
Povrch: prevažne hornatý (náhorné planiny)
Vodstvo: rieky: Vardar (os územia)
- viacero
jazier: najväčšie Ochridské a Prespanské j.
Poľnohospodárstvo: vinič, tabak, obilie
Priemysel: ťažba nerastných surovín - železo (Fe), meď (Cu), chróm (Cr), bauxit - hutníctvo
Obyvateľstvo a sídla: HM -
Skopje (480 tis. obyv.)
- Macedónci 64%, Albánci 25%
- ďalšie mestá: Ochrid - bohatá
história